Zloženie a mechanizmy účinku rastových regulátorov rastlín

Regulátory rastu rastlín sú produktom integrovaného rozvoja rôznych vedeckých a technických oblastí vrátane organickej syntézy, stopovej analýzy, fyziológie rastlín, biochémie a moderného poľnohospodárstva, lesníctva a záhradníctva. Počas 20. a 30. rokov 20. storočia výskumníci objavili v rastlinách prítomnosť stopových množstiev prírodných rastlinných hormónov,-ako je etylén, kyselina indol-3-octová (IAA) a giberelíny, pričom si všimli ich úlohu pri regulácii rastu a vývoja. Výskum syntetických analógov sa začal v 40-tych rokoch 20. storočia, čo viedlo k postupnému vývoju a postupnému prijatiu zlúčenín, ako sú 2,4-D, DA-6 (čerstvý ester amínu), forchlórfenurón, nitrofenolát sodný, kyselina naftalénoctová (NAA) a hydrazid kyseliny maleínovej, čo z nich nakoniec vytvorilo osobitnú kategóriu agrochemikálií. Hoci počet syntetických regulátorov rastu rastlín za posledné tri desaťročia výrazne vzrástol, ich vývoj a rozsah aplikácie zaostávali za insekticídmi, fungicídmi a herbicídmi kvôli zložitosti aplikačných techník. Napriek tomu, poháňané potrebami modernizácie poľnohospodárstva, regulátory rastu rastlín majú obrovský potenciál pre rozvoj, so zrýchľujúcim sa trendom pozorovaným od 80. rokov 20. storočia. Čína začala s výrobou a aplikáciou regulátorov rastu rastlín v 50. rokoch minulého storočia.

 

Pre cieľovú rastlinu je regulátor rastu rastlín exogénna, -nevýživná chemická látka. Typicky schopný translokácie v rámci rastliny na miesto pôsobenia, môže podporovať alebo inhibovať špecifické fyziologické procesy aj pri veľmi nízkych koncentráciách, čím riadi vývoj tak, aby vyhovoval ľudským potrebám. Každý typ regulátora rastu rastlín slúži na špecifický účel a požiadavky na aplikáciu sú prísne; špecifické účinky na cieľovú rastlinu sa dosahujú len za určitých podmienok aplikácie (vrátane environmentálnych faktorov). Zmena koncentrácie môže často viesť k opačným výsledkom-, napríklad látka môže podporovať rast pri nízkych koncentráciách, zatiaľ čo pri vysokých koncentráciách ho inhibovať. Regulátory rastu rastlín majú širokú škálu aplikácií, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétnej zlúčeniny a cieľovej rastliny. Príklady zahŕňajú: kontrolu klíčenia a pokoja; podpora zakorenenia; stimulácia predlžovania a delenia buniek; regulácia bočných púčikov alebo odnožovania; riadenie architektúry závodu (napr. podpora kompaktného a pevného zvyku, aby sa zabránilo usadzovaniu); regulácia kvitnutia alebo prejavu pohlavia a indukcia bezsemenného ovocia; rednutie kvetov a ovocia alebo kontrola padania ovocia; ovplyvnenie tvaru ovocia alebo doby dozrievania; zvýšenie tolerancie stresu (voči chorobám, suchu, slanosti alebo mrazu); zlepšenie príjmu živín; zvýšenie obsahu cukru alebo zmena kyslosti; zlepšenie vône a farby; stimulácia sekrécie latexu alebo živice; a uľahčenie defoliácie alebo desikácie (na podporu mechanického zberu) a konzervácie. Určité regulátory rastu rastlín pôsobia ako herbicídy, keď sa aplikujú vo vysokých koncentráciách, zatiaľ čo niektoré herbicídy vykazujú{10}}regulačné účinky pri nízkych koncentráciách.

Tiež sa vám môže páčiť

Zaslať požiadavku